Súčasťou bežného dňa každého jedného človeka je v tejto dobe internet alebo teda sociálne siete. Čím ďalej tým viac času trávime na elektronických zariadeniach, a zanedbávame samých seba. Ani sami si neuvedomujeme ako veľký vplyv má na nás internet. Mení náš pohľad na svet, menej komunikujeme, a menej sa dávame do osobného kontaktu s inými ľuďmi. Viac sa uzatvárame do virtuálneho sveta.

Radšej spoznávame ľudí cez internet ako počas osobných stretnutí. Ľudia fotia svoje jedlo predtým ako ho zjedia. Zahŕňajú svoje profily príspevkami o svojom živote. Sú priam až posadnutí docieliť, aby ich príspevok videlo čo najviac ľudí. Sústreďujeme a venujeme sa už len sebe. Ostatní nás nezaujímajú.
Každú dobu však tvoria ľudia. Pre niekoľkými desiatkami rokov sme pri prechádzke po ulici mohli stretnúť mnoho ľudí s úsmevom na tvári, ktorí sa spolu rozprávali a smiali. A dnes ? Dnes je bežné vidieť aj dvoch ľudí vedľa seba, ako držia telefóny v rukách, alebo so sluchátkami v ušiach. Osobný rozhovor sa už absolútne zanedbáva. Cez sociálne siete riešime s človekom rôzne problematiky a témy. Ak sa s ním však stretneme niekde vonku, v parku alebo v meste, tak zistíme, že si nemáme čo povedať.
Cez sociálne siete nemôžeme ani vidieť úsmev človeka, s ktorým sme v kontakte. A to úprimný úsmev je to najkrajšie na človeku . Nemôžeme ani počuť v ušiach smiech danej osoby. Prichádzame o toľko skvelých a nádherných maličkostí, ktoré sú v živote naozaj podstatné a dokážu pohladiť dušu človeka.

Nepoznáme už ani sami seba. Na sociálnych sieťach často sledujeme ostatných užívateľov, sledujeme, čo si obliekajú, ako sa líčia, čo jedia. Poznáme skoro celý ich denný harmonogram a osobný život. A čo my? Seba riešime len v tom zmysle ako vyzeráme na fotografiách, či má náš profil dostatočný počet sledovateľov a strácame úplný záujem o náš rozvoj, naše záujmy.
Zahoďme už konečne ten mobilný telefón (nie doslova), vyjdime von a žime skutočný život!