Vysoká škola – áno či nie? Študovať bola kedysi veľká prestíž, no dnes takmer všade, kde stojí rýchlik, nájdeme i vysokú školu. Vážnosť vysokoškolského diplomu klesá. Dnes už viac záleží na tom, kde a čo človek študoval. No myslieť si, že stačí zamávať s diplomom všetci padnú z 5 ročného úsilia na zadok, je asi márne. A prečo vlastne skupina tých najbohatších žiadnu vysokú školu neštudovala?

1. Rozdiel medzi vedieť a vedieť – je perfektné, že systém vysokých škôl umožňuje špecifické zameranie na odbor. Je geniálne mať možnosť „zadarmo“ prijímať informácie a vzdelávať sa. No prílišná špecializácia v tomto prípade škodí. A prečo? Ak je nápad, najať špecialistov je veľmi jednoduché. Z bohatých ľudí vychádzajú myšlienky a idey, ktoré množia peniaze, nie presné orientovanie sa v zákonoch, účtovníctve, financiách.
2. Z každého rožka troška – vzdelanie dostáva zelenú. Vedieť sa orientovať v rôznych sférach aspoň okrajovo dáva veľké predpoklady pre dosiahnutie obrovských vecí. Je to ako skladačka, ktorá do seba zapadne a vytvorí si cestu. Z jednotlivých kúskov, ktoré sami o sebe nedávajú nikomu zmysel, sa vytvorí celok – produkt, ktorý bude úspešný na trhu. A preto zameranosť na jednu oblasť je prakticky k ničomu. Je pekné byť odborníkom. Avšak je lepšie si tohto odborníka zamestnať, nemyslíte?

1. Víkendy a voľno nemajú miesto – systém „od deviatej do piatej“ dáva predpoklad k tomu, aby ľudia počítali s faktom, že každý víkend je voľný a bude si s ním môcť naložiť, ako uzná za vhodné. A potom sú tu tí, ktorí neriešia, aký deň v týždni je. Ak vidia príležitosť na biznis, všetko ostatné ide bokom.
2. Myslieť vo veľkom sa vyplatí – strach sa musí jednoducho vytratiť. Všetko je v hlave a zákony fungujú nekompromisne. To, čo si držíme v našich mysliach, si priťahujeme do životov. Preto malé sny sú krásne, no tie veľké prinášajú gigantické výsledky.