Som žena a nehanbím sa za to, že sa nerozumiem autám. Viem auto naštartovať, zaparkovať, viem ako sa zapínajú smerovky aj ako vypnúť diaľkové svetlá. Myslím si, že to na šoférovanie úplne stačí. K týmto riadkom ma inšpirovala moja veľmi negatívne skúsenosť so servisom, kde som šla so svojim autom po prvý krát. Po prvýkrát, tým myslím to, že som pred tým s autom v servise nebola. Pred tým som ho totiž nemala, takže je to logické.

Pri jazde som počula nejaké zvláštne zvuky a keďže nemám po ruke chlapa, ktorý sa autám rozumie, nemohla som robiť nič iné, ako ísť ku profesionálom. To som si teda aspoň myslela. Daný autoservis, radšej ani nebudem menovať. Myslím, že svoj názor, si urobí každý, kto len vstúpi do ich dielne.
„Privítala“ ma, ak sa to tak dá nazvať, mladá slečna, ktorá chcela vedieť, čo potrebujem, povedala som jej, že neviem o čo presne ide. Veď práve preto som prišla do servisu, nie? Arogantným tónom mi povedala, že oni nie sú auto – moto poradňa ale autoservis. Po nejakej chvíľke ku mne prišiel automechanik, ktorý sa choval podobne. Po dvoch hodinách som z autoservisu odchádzala s neopraveným autom, pretože dotyčný pán na mňa vychŕlil desiatky slovíčok, ktorým som nerozumela a cenu päťsto eur. Tej som už rozumela dobre, takže som zo servisu pekne krásne odišla.
Následne som pátrala na internete. Podľa recenzií sa mi celkom zapáčil autoservis Dubnica. Je to len niekoľko kilometrov od môjho domu, tak som to vyskúšala. Myslím si, že nejako takto, by mal vyzerať prístup v serióznej firme. Mechanik sa so mnou rozprával zrozumiteľne. Pomaly mi vysvetlil v čom je problém a za opravu nechcel viac ako dve stovky. Ak ste na tom s autami podobne ako ja, teda viete kde je volant, brzda a kde sa zapínajú svetlá, nájdite si i vy servis, kde sa s vami budú rozprávať tak, aby ste všetkému rozumela. Nie je to len o tom, že sa nechcete cítiť ako idiot, ale hlavne o tom, aby ste za niečo, čo stojí pár eur, nezaplatili dvojmesačnú výplatu.